Bývalá Juhoslávia bola známa tzv. politikou neangažovanosti, teda absencie príklonu k niektorému z blokov, tvrdí riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) Tomáš Strážay. "Významnú rolu tam zohráva bombardovanie niektorými členskými krajinami NATO v roku 1999, ktoré Srbi doteraz nevedia stráviť a nesnažia sa ani pochopiť pozíciu druhej strany, ktorá je založená na relevantných argumentoch. V tomto kontexte si myslím, že aktuálna politika Srbska zodpovedá historickým trendom a srbský prezident Aleksandar Vučič chce profitovať z tejto politiky," myslí si Strážay.

"Chce mať na jednej strane lacné energie zo strany Ruskej federácie, chce mať investície do vlastnej ekonomiky, ale na druhej strane stále formálne žiada o členstvo v Európskej únii.... Takúto ´lavírovaciu´ pozíciu nie je možné udržiavať do nekonečna, pretože do toho vstupujú aj hodnotové aspekty. Srbsko si bude musieť v blízkej budúcnosti vybrať, kde tá priorita skutočne je. A tu si treba dať otázku, ako môže EÚ Srbsku pomôcť prekonať takéto ´lavírovanie´," dodáva Strážay.

Pozrite si reláciu SVET s Pavlom Demešom a jeho hosťom, dozviete sa viac o vývoji integračného procesu krajín Západného Balkánu, ako aj o nedávnej bezpečnostnej konferencii GLOBSEC, ktorá sa venovala aj týmto témam.