Bratislava 3. júna (TABLET.TV) - "Veľmi pozitívne vnímam slovensko-maďarský vzťah, do ktorého sme vchádzali pred tisíc rokmi podľa mňa absolútne inak, než sa to historicky interpretuje. Ten vzťah bol oveľa rovnocennejší, my sme si možno neskôr v dôsledku maďarizácie vyvinuli fóbie a dezinterpretujeme túto tisícročnú históriu ako útlak. Ja túto interpretáciu nemám rád a myslím, že Slováci by mali mať oveľa sebavedomejší vzťah k tejto histórii, pretože z toho 1000-ročného manželstva bolo podľa mňa 950 rokov dobrých a zahodiť z dlhodobého vzťahu to dobré, čo sme zažili, nie je dobré," tvrdí Rastislav Káčer. Zároveň dodáva: "Slováci sa rozhodli odísť a ten, kto odchádza zo vzťahu prvý, to má ľahšie, než ten, kto chce vo vzťahu zotrvať... Toto je trianonská trauma pre Maďarsko, ktoré si za tých sto rokov nedokázalo urobiť vlastnú reflexiu a tá trauma je veľmi živá a reálna."

Prvé zahraničné cesty nového šéfa slovenskej diplomacie Ivana Korčoka viedli do Českej republiky a Maďarska. "Hýbeme sa v našej domovine, hýbeme sa v našich tisícročných vzťahoch," vysvetľuje R. Káčer a dodáva, že fakt, že do Maďarska išiel I. Korčok v predvečer stého výročia podpísania Trianonskej zmluvy, mu je mimoriadne sympatický, pretože je to gesto asertivity, sebavedomia, ale zároveň aj absolútnej empatie vo vzájomných vzťahoch.

Ďalšie manželstvo bolo podľa R. Káčera s Čechmi a formovalo nás v politických otázkach. "Náš vzťah s Čechmi vnímam ako kľúčový, pretože aj napriek rozchodu sa nám v ňom podarilo zachovať empatiu, sme pár, ktorý sa dobre rozišiel," myslí si R. Káčer. "Bol by som šťastný, keby sme sa časom do takejto empatie dostali aj vo vzťahu k Maďarsku," dodáva R. Káčer. 

Liekom na všetky lokálne traumy je podľa slovenského diplomata európsky projekt a do korona krízy "sme si ani neuvedomili, aké je to prirodzené mať otvorené hranice a priestor... Dúfam, že po korone budeme smerovať nie k väčšej uzavretosti, ale k pochopeniu toho, že v Európe sme silnejší," dodáva slovenský diplomat.

Pozrite si reláciu SVET s Pavlom Demešom nielen o názore Rastislava Káčera na nového ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka a jeho návšteve Maďarska v predvečer 100-ho výročia podpisu Trianonskej zmluvy, ale aj na budúcnosť Európy po korona kríze.

Korčok v Budapešti: Trianon sa nesmie stať balvanom brániacim pohľadu do budúcna


      Budapešť 2. júna (TASR) - Trianon sa nesmie stať balvanom, ktorý by bránil Slovákom a Maďarom pozerať sa do budúcnosti, povedal v utorok v Budapešti minister zahraničných vecí Ivan Korčok na svojej prvej oficiálnej návšteve Maďarska, kde sa stretol s maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóom.

V súvislosti s nadchádzajúcim výročím Trianonskej mierovej zmluvy, ktoré bude 4. júna, Korčok podotkol, že s jeho maďarským rezortným partnerom hovorili o Trianone veľmi otvorene.

      "Vidíme tento historický míľnik odlišne, sú to tie isté dejiny, ale žijeme ich odlišným spôsobom. Čo nás nemusí zjednocovať, nás nesmie rozdeľovať. Tak treba vnímať aj iniciatívu slovenského premiéra (Igora Matoviča), ktorý pozval predstaviteľov maďarskej komunity na Slovensku, aby sme sa stretli, dá sa povedať v predvečer tohto výročia. Je to podľa mňa silný signál - ak chcete - empatie, ktorú aj my očakávame od Maďarska - práve 4. júna, keď si pripomeniete sté výročie podpísania Trianonskej mierovej zmluvy," zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.

      Korčok vyjadril názor, že Európa, Slováci či Maďari, všetci v Európe majú zložitú históriu a zložité zážitky z tejto histórie. To, čo je podľa jeho slov pre jedných porážka, je pre iných víťazstvo. To, čo je pre jedných trauma, pre iných je to začiatok slobody.

      "Ale toto sa nesmie stať balvanom, ktorý máme na krku a ktorý nám bráni pozerať sa do budúcnosti a robiť to, čo od nás občania očakávajú v prítomnosti. Verím, že tento týždeň bude týždňom plným empatie. Toto si želám, aby tóny, ktoré zaznejú v Budapešti 4. júna, bolo niečím, čo naozaj otvára spoluprácu do budúcnosti," dodal.

      Korčok so Szijjártóom hovorili aj o aktuálnych bilaterálnych vzťahoch s dôrazom na koordináciu v uvoľňovaní obmedzení na hraniciach v regióne a v Európskej únii. Predmetom rokovaní bola aj regionálna spolupráca a aktuálne otázky európskej a medzinárodnej agendy.

      Slovenského ministra zahraničných vecí prijal aj predseda Národného zhromaždenia László Kövér a stretol sa aj s predsedom zahraničného výboru parlamentu Zsoltom Némethom.

TRIANONSKÁ ZMLUVA 

      Paríž/Bratislava 2. júna (TASR) - Trianonská mierová zmluva, ktorú podpísali víťazné mocnosti a ich spojenci s Maďarskom, tvorila súčasť versaillského mierového systému po prvej svetovej vojne. Medzinárodnoprávne definitívne uzavrela uhorskú minulosť a uzákonila povojnové teritoriálne usporiadanie medzi Maďarskom a jeho susedmi vrátane Československa. Od podpísania zmluvy na zámku Veľký Trianon vo Versailles neďaleko Paríža uplynie vo štvrtok 4. júna sto rokov.

      "Zo slovenského pohľadu má Trianonská mierová zmluva hlavný význam v tom, že definitívne urobila bodku za procesom pričleňovania územia Slovenska k Československej republike," uviedol v rozhovore pre TASR Matej Hanula, vedecký pracovník Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

      Maďarská delegácia prišla začiatkom roku 1920 na mierové rokovania do Paríža pod vedením grófa Alberta Apponyiho s cieľom zachrániť celistvosť uhorského štátu a zabrániť odtrhnutiu Slovenska. Gróf Apponyi označil podmienky mierovej zmluvy za neprijateľné a snažil sa osobne rokovať so zástupcami veľmocí. Neúspešne. A práve preto v deň podpísania zmluvy vyhlásili v Maďarsku smútok a zástavy boli spustené na pol žrde.

      "V dnešný deň nastal pre Maďarsko historický bod zlomu. Dnes sa podpíše tá mierová zmluva, ktorá vypovedá o rozdrobení nášho tisícročného štátu," týmito slovami otvoril 4. júna 1920 – teda v deň podpísania Trianonskej mierovej zmluvy - svoj príhovor vtedajší predseda maďarského parlamentu István Rakovszky.

      Trianonská mierová zmluva mala 623 strán. Boli ňou potvrdené hranice Maďarska s novovzniknutými štátmi vrátane Československa. Pôvodné územie uhorského štátu sa zmenšilo o 72 percent a o dve tretiny pôvodného obyvateľstva - v Maďarsku zostalo 7 miliónov z takmer 21 miliónov obyvateľov Uhorska. I preto Maďarsko tvrdilo, že z porazených štátov mierová zmluva "najkrutejšie" naložila práve s Maďarmi, pretože napríklad Nemecko stratilo "iba" desať percent obyvateľstva a 13 percent územia.

      Hlavnými účastníkmi mierovej konferencie boli víťazné mocnosti, ich spojenci a krajiny, ktoré vojnu prehrali - zastúpené Maďarskom. Na slávnostnom akte na zámku Veľký Trianon vo Versailles, ktorému predsedal francúzsky premiér Alexandre Millerand sa zúčastnili predstavitelia 22 štátov. Zmluvu podpísali najskôr zástupcovia Maďarska, potom zástupcovia dohodových mocností a nakoniec nasledovali podpisy delegátov ostatných štátov.

      Za Československo dokument podpísal minister zahraničných vecí Edvard Beneš a mimoriadny vyslanec a splnomocnený minister Štefan Osuský, ktorý po podpise zmluvy vyhlásil: "Keď som o trištvrte na päť dňa 4. júna 1920 pod zmluvu nesúcu meno Trianon moje meno podpísal, vedel som, že podpisujem vyúčtovanie slovenského národa s bývalým Uhorskom, vyúčtovanie účtov podpísaných od vrchu až dolu krvou, utrpením a biedou môjho národa. A také vyúčtovanie je večné."

      Aj po sto rokoch sa stretávame s rozdielnym hodnotením významu Trianonskej mierovej zmluvy na slovenskej a maďarskej strane, pripomenul historik Hanula: "Pohľad väčšiny Slovákov a väčšiny Maďarov na Trianon bude vždy diametrálne odlišný práve pre rozdielny kontext a zásadne odlišné hodnotiace východiská – pre Slovákov pozitívna, pre Maďarov, naopak, zásadne negatívna udalosť. Kým slovenský pohľad vychádza z tézy, že Uhorské kráľovstvo sa koncom októbra 1918 rozpadlo na nástupnícke štáty a zaniklo, maďarský pohľad hovorí o pokračovaní maďarskej štátnosti."

      Ani budúcnosť, čo sa týka konsenzu, nevidí historik Matej Hanula príliš optimisticky a nemyslí si, že v najbližších desaťročiach dôjde medzi väčšinou Slovákov a väčšinou Maďarov k názorovej zhode na tom, či bol Trianon pozitívnou alebo negatívnou udalosťou pre dejiny strednej Európy.

      Skutočnosť, že Budapešť sa s mierovou dohodou z Trianonu nestotožnila a vníma ju ako "krivdu spáchanú na maďarskom národe", potvrdzuje aj rozhodnutie poslancov maďarského parlamentu, ktorí 31. mája 2010 odhlasovali, že výročie podpisu zmluvy sa bude každoročne pripomínať pamätným dňom, ktorý bol na 4. júna stanovený ako Deň národnej spolupatričnosti.