Cesta žien do politiky vo svete bola dosť a dlhá a ženy vynaložili veľké úsilie, aby postupne získali svoje miesto vo verejnom živote. „Zápas o volebné právo začali sufražetky už v polovici 19. storočia. Prvý ´zjazd´ žien sa odohral v Spojených štátoch a prišli vtedy s požiadavkou, že by mali mať tiež hlasovacie právo,“ upresňuje Z. Bútorová.

„Potom to trvalo celých 50 rokov, kým v roku 1920 v Spojených štátoch nakoniec schválili dodatok k ústave, ktorý ženám garantoval právo zúčastniť sa na voľbách,“ dodáva sociologička. Ako uviedla, na 100. výročie volebného práva žien sa odvoláva aj budúca americká viceprezidentka Kamala Harrisová – prvá žena na tomto poste v histórii USA.

Zvolením K. Harrisovej za viceprezidentku sa podľa Z. Bútorovej rozbilo niekoľko bariér - ´sklenených stropov´. „Prvýkrát je to žena na takej vysokej pozícii, prvýkrát je to žena inej farby pleti a etnického pôvodu – vypovedá to o mnohom,“ myslí si sociologička a dodáva: „Ľudia budú mať na očiach vzor ženy, ktorá môže byť inšpirujúca pre iné mladé ženy, nielen bielej farby pleti. A o to dôležitejšie je tieto bariéry rúcať.“

Nielen o voličskej základni prezidentských kandidátov, ale aj budúcej viceprezidentke, amerických prvých dámach a celkovej úlohe žien v americkej politike diskutuje P. Demeš so Z. Bútorovou v štúdiu TASR.TV.