Rok 2018 ako celok bol asi na polovici Slovenska najteplejším v doterajšej histórii pozorovaní. Platí to viac-menej pre celú Európu – rekordne teplý bol najmä v strednej, západnej a južnej Európe. Z pohľadu globálnej teploty na celej Zemi bol rok 2018 doteraz 4. najteplejší.

„Zvláštne je, že všetkých posledných päť rokov v poradí 2016, 2015, 2017, 2018 a 2014, je zároveň najteplejšími rokmi v histórii meteorologických meraní. Týchto posledných päť rokov predbehlo očakávania a z pohľadu scenárov klimatickej zmeny sa blížime k pesimistickému odhadu. Ak takýto trend bude trvať ďalej, pôjdeme takmer podľa scenára, ako keby sme na zmiernenie klimatickej zmeny nič nerobili. A v podstate toho ani veľmi veľa nerobíme,“ povedal v relácii Pohľad na oblohu na TABLET.TV klimatológ prof. Milan Lapin.

Posledných päť rokov bolo navyše výrazne teplejších, teda doslova „vyčnievajú“ z doterajšieho rastu priemernej teploty, ktorá sa zvyšuje už od 70. až 80. rokov 20. storočia.

Veľkým problémom je tiež priebeh vegetačných období, teda období od apríla do septembra, ktoré sú nadpriemerne teplé od roku 1990. Súvisí to do veľkej miery s priebehom miernych zím v posledných rokoch resp. dekádach.

„V minulosti, najmä v nadmorskej výške nad 300 metrov, sneh, ktorý napadol v decembri, zostal až do konca februára. Potom sa roztopil a vďaka tomu bola pôda dobre zavlažená až do mája, takže rastliny mohli čerpať zo zásob pôdnej vlahy,“ povedal klimatológ Milan Lapin. „V posledných 20 rokoch sa však situácia výrazne zmenila. Niekoľko ráz za zimu sa sneh roztopí až do výšky 700 metrov, takže úplne zmizne. Jarné povodne z topenia snehu takmer nepoznáme. A čo je najhoršie, už koncom marca resp. v polovici apríla je pôda taká vysušená, že rastliny začínajú trpieť suchom. Bolo to tak aj v roku 2018.“

Príliš teplo a sucho pre rastliny

Energia zo slnečného žiarenia, ktorá dopadne na zemský povrch, sa totiž rozdeľuje – časť sa spotrebuje na výpar vody z pôdy, druhá časť potom na ohrievanie pôdy a vzduchu. Pokiaľ je výpar malý, viac energie zostane na ohrievanie vzduchu.

Vegetačné obdobie od apríla do septembra 2018 bolo v Európe výrazne najteplejšie od začiatku systematických pozorovaní, ktoré sa na viacerých miestach uskutočňujú už od roku 1775. Bolo nielen teplo, ale aj mimoriadne sucho. Zrážok na Slovensku spadlo málo a padali predovšetkým v podobe búrkových lejakov alebo prehánok, teda nerovnomerne. A tak boli aj blízko seba lokality veľmi suché, ale aj priemerne, ba až veľmi vlhké. Celkovo podľa Milana Lapina v celej strednej a západnej Európe prevládalo veľmi suché počasie a na niektorých miestach bola poľnohospodárska produkcia o 30 percent nižšia než priemer. Čo je horšie, tento scenár sa opakuje pravidelne. Vegetačné obdobia sú nadpriemerne teplé takmer každoročne od roku 1990.

„Letné počasie sa v posledných 20 rokoch dosť často začalo už v apríli. Je to neprirodzené a nepríjemné pre našu vegetáciu, ktorá nie je adaptovaná na takýto režim,“ dodal klimatológ.

Veľa snehu má len 5 percent územia

Podobný vývoj v roku 2019 naznačuje aj priebeh tohoročnej zimy, hoci by sa podľa správ z niektorých oblastí mohla zdať tuhá a veľmi bohatá na sneh.

„Pokiaľ hodnotíme zimu, musíme Slovensko rozdeliť najmenej na tri časti – juh Slovenska, sever a horské oblasti. Už december naznačil, že medzi nimi budú dosť veľké rozdiely. Na juhu bol december o 1 stupeň teplejší, než priemer, na horách zhruba rovnaký ako priemer a na severe niečo medzi tým,“ uviedol klimatológ.

Pred Vianocami prišlo 12-denné vianočné oteplenie a počas neho bol priemer teploty o 3.5 stupňa vyšší oproti dlhodobému priemeru. Začiatkom januára sa potom ochladilo a začal padať sneh. Výdatne však padal len na malom území Slovenska – keďže prevládalo západné až severozápadné prúdenie, snežilo najmä na návetriach pohorí na západe a severozápade krajiny. Napríklad v Oravskej Lesnej do 16. januára napadlo 191 cm nového snehu, v Tatranskej Javorine 198 cm.

Nadpriemerné množstvo snehu je však len na piatich percentách územia Slovenska. Inde sa sneh roztopil, alebo ostala len malá či nesúvislá vrstva.

„Takže napriek desivým správam o kalamite sa môže stať, že tohtoročná zima bude z pohľadu snehu na Slovensku ako celku podnormálna,“ doplnil Milan Lapin, ktorý je sám aktívnym lyžiarom – jazdí na bežkách, ale venuje sa aj zjazdovému lyžovaniu.

Treba sa nielen dohodnúť, ale dohody aj plniť

Sériu mimoriadne teplých rokov podľa všetkého doplní aj práve sa začínajúci rok 2019, pretože opäť nastupuje fenomén El Niño, hoci v slabšej podobe než v rokoch 2015 a 2016. Vtedy prispel tento jav k zvýšeniu globálnej teploty o 0,2 stupňa. Rok 2019 tak môže byť o čosi teplejší, než rok 2018.

„V porovnaní s predindustriálnym obdobím už máme oteplenie o jeden stupeň globálne, na severnej pologuli o 1,2 až 1,3 stupne, na Slovensku o 2 stupne a v Arktíde o dokonca o 3 stupne viac,“ uviedol klimatológ Milan Lapin z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Aby sa podarilo dodržať záväzok z klimatickej konferencie v Paríži v roku 2015, malo by sa do konca storočia otepliť nanajvýš o pol stupňa. Ale ako naznačuje vývoj z posledných piatich rokov, na túto úroveň sa môže atmosféra otepliť už v roku 2040.

Odporcovia otepľovania argumentujú, že v minulosti bolo teplejšie, čo je pravda, napríklad koncom druhohôr bola klíma teplejšia o 10 stupňov. Trvalo však najmenej 10 miliónov rokov, než  sa oteplilo na takúto teplotu. Teraz sa môže otepliť o 5 stupňov len za 200 rokov! A to je zásadný rozdiel.

„Vždy bola tendencia dohodnúť sa, že niečo urobíme. Ale jedna vec je sa dohodnúť a druhá vec niečo urobiť. Keď sa pozrieme na koncentráciu oxidu uhličitého v atmosfére, nie je na nej poznať vôbec žiadne opatrenia – rastie stále, ako keby sa nič neurobilo, ako keby sa nepodnikli žiadne kroky na redukciu emisií skleníkových plynov. Musíme teda celý problém rozdeliť na sľuby a na ich plnenie,“ povedal klimatológ Milan Lapin v relácii Pohľad na oblohu na TABLET.TV.

Pozitívnym signálom je pokles cien energie získanej z obnoviteľných zdrojov. Dôležité sú však aj úsporné opatrenia, teda spotrebiteľské správanie, ktoré znižuje energetickú náročnosť. Nie je pritom pravda, že tým musí utrpieť naša životná úroveň. „Existujú možnosti aj ako pri rastúcej životnej úrovni dosiahnuť nižšie náklady na energie a suroviny,“ uzavrel Milan Lapin.