Budúci slovenský prezident má predpoklad zvládnuť tému klimatickej zmeny a ukázať, aké sú možné riešenia tohto problému. Navyše má možnosť o tomto probléme komunikovať s verejnosťou. V relácii Pohľad na oblohu na televízii TABLET.TV to uviedol klimatológ Jozef Pecho zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v Bratislave.

„Myslím si, že budúci slovenský prezident by mohol nastaviť slovenskej spoločnosti zrkadlo toho, ako pristupujeme k problému klimatickej zmeny. Niektorí kandidáti mali vo svojich kampaniach aj tému klimatickej zmeny resp. iných environmentálnych problémov, ktoré musí Slovensko riešiť. Budúci prezident by mal uchopiť celé spektrum týchto problémov,“ uviedol Jozef Pecho.

Podľa prieskumov verejnej mienky si 65 percent Slovákov uvedomuje, že klimatická zmena predstavuje vážny problém, ktorý treba riešiť. Problém podľa Pecha je, že ju – na rozdiel od iných otázok – zrejme nepovažujeme za okamžitú hrozbu, ktorú treba riešiť do päť až desať rokov.

Pritom sú dopady klimatickej zmeny citeľné aj na Slovensku. Jedným z nich je nerovnomerné rozloženie zrážok v čase a v priestore a nedostatok vody. „S klimatickou zmenou prichádza zásadný problém, a tým je voda. Môžeme sa dostať do situácie, keď bude Slovák v istých obdobiach vystavený krátkodobému alebo dlhodobému nedostatku vody. A voda je hybnou silou poľnohospodárstva,“ povedal Jozef Pecho.

Hlavnou agendou budúcnosti popri klimatickej zmene by preto mal byť návrh spoločného postupu ako Európu pripraviť na scenáre, keď môže celý kontinent postihnúť sucho. Ďalším dôsledkom klimatickej zmeny môže byť zosilnenie migračných tlakov. „Už dnes OSN hovorí, že v dôsledku dopadov klimatickej zmeny predovšetkým v rozvojovom svete migruje trikrát viac ľudí, než v dôsledku vojen,“ dodal Jozef Pecho.

Emisie sa nedarí zastaviť

Ako na tom sme? V porovnaní s predindustriálnym obdobím narástla globálna teplota približne o 1 stupeň, na severnej pologuli o 1,2 až 1,3 stupne, v miernych zemepisných šírkach, teda i na Slovensku o cca 2 stupne a v polárnych oblastiach dokonca o 3 stupne.

Želané účinky zatiaľ nemá ani klimatická dohoda z Paríža z roku 2015. „Tvárime sa, že problém riešime, ale hlavným výstupom nášho konania na planéte je neustále rastúca koncentrácia oxidu uhličitého a tú zatiaľ nedokážeme nijako zvrátiť a ovplyvniť ju. Koncentrácia CO2 rastie rekordným tempom, nie je rok, aby sme neprekonali ďalší míľnik. Najmä po roku 2013 je akcelerácia celkových koncentrácií CO2 veľmi vysoká,“ pripomenul Jozef Pecho.

Zatiaľ sa teda zdá, že sa záväzok z Paríža nepodarí splniť. Teda nepodarí sa spomaliť tempo globálneho otepľovania na 1,5 či 2 stupne do konca storočia. Podľa realistickejšieho „stredného“ scenára sa môže do roku 2100 otepliť o 4 stupne, podľa niektorých ukazovateľov však vývoj prebieha podľa ešte katastrofickejších scenárov. Tu hrozí podľa Pecha reálne riziko, že sa klimatický systém môže rozbehnúť do takej zmeny, ktorú už človek nebude vedieť ovplyvniť. „Globálna teplota môže behom niekoľkých desaťročí skočiť nie o 4 ale o 6 či 8 stupňov a na toto nemáme žiadne adaptačné mechanizmy,“ doplnil klimatológ.

Ochrana klímy nejde proti ekonomike

Pozitívnym faktom je, že EÚ a USA už vykazujú pokles produkcie emisií, dokonca aj Slovensko v ich tvorbe kleslo od roku 1990 asi o 36 percent. EÚ ako celok potom o 20 až 25 percent.

Zaujímavé je, že napríklad v rokoch 2008 a 2009 klesla produkcia emisií vďaka ekonomickej kríze – samozrejme ich celkovú koncentráciu to veľmi neovplyvnilo. Obmedzovanie emisií a „zelená“ energetika či ekonomika však vôbec nemusia byť v protiklade s hospodárskym rastom.

V Európe je niekoľko krajín, ktoré majú už od roku 1990 klimatickú politiku nastavenú veľmi ambiciózne. Napríklad Švédi od roku 1992 aplikujú systém uhlíkovej dane a vďaka tomu znížili tvorbu emisií o 20 percent. Podobne sú na tom Švajčiari a v zámorí je podľa Jozefa Pecha dobrým príkladom Britská Kolumbia, ktorá aplikuje uhlíkovú daň od roku 2008 a popri znížení emisií sa stala jednou z najrýchlejšie rastúcich ekonomík. Tým sa búra mýtus, že sa musí znižovanie emisií viazať na obmedzovanie spotreby či ekonomickej produkcie.

Ďalším priaznivým signálom sú postoje verejnosti – predovšetkým mladej generácie, ktorá začala naliehať aj protestmi na politikov, aby klimatickú zmenu riešili. Inšpiráciou je príklad Švédky Grety Thunberg, ktorá o klimatickej zmene hovorila na pôde OSN.

Aj keď sú protesty podľa Jozefa Pecha „dobrým pí ár problému“, sú namieste aj obavy.

„V poslednej dobe sa podozrivo často začína rozprávať o riešeniach klimatickej zmeny spôsobom, ktorý môže vyvolať väčší problém, než samotné otepľovanie. Staviame sa do pozície, že nám s globálnym otepľovaním pomôže nejaká moderná technológia, ktorú však, nanešťastie, zatiaľ ešte nemáme. Jednou z týchto možností je technické geoinžinierstvo, ktoré je založené na správnych fyzikálnych predpokladoch, teda na rozprašovaní aerosólov vysoko v atmosfére, čo môže stlmiť slnečné žiarenie a trochu ochladiť povrch Zeme. Mnoho ľudí aj z vedeckej komunity tento „plán B“ začína vnímať ako niečo, čo nám môže naozaj pomôcť. No vzhľadom na to, že o vedľajších účinkoch týchto riešení nevieme veľa, je veľmi prehnané o tom rozprávať ako o možnom východisku,“ uviedol klimatológ Jozef Pecho v relácii Pohľad na oblohu v TABLET.TV.

„Ak bude tlak verejnosti pokračovať, politické špičky sa môžu uchýliť k tomuto riešeniu, čo z pohľadu klimatológie nemusí priniesť očakávaný výsledok. Cesta ´odložíme to do budúcnosti a potom niečo vymyslíme´ celkovo nie je dobrý spôsob, ako sa s klimatickou zmenou vyrovnať,“ doplnil odborník.

Nepochybne aj o klimatickej zmene sa bude hovoriť počas Dňa otvorených dverí, ktorý už tradične pripravujú jednotlivé pracoviská Slovenského hydrometorologického ústavu. Aj Jozef Pecho bude jedným z odborníkov, ktorí budú mať v bratislavskom sídle SHMÚ v sobotu 23. marca prednášku.

Podrobný piatkový a sobotňajší program Dňa otvorených dverí možno nájsť na stránke SHMÚ. Podujatie sa koná každoročne pri príležitosti Svetového dňa vody a Svetového meteorologického dňa, ktoré sú 22. a 23. marca.