Bratislava 12. september (TABLET.TV) - Nápad je v súčasnosti najdrahšia komodita. Úmerne s tým dnes narastá význam ochrany duševného vlastníctva. V relácii Pohľad na oblohu vo vysielaní TABLET.TV to povedala Petra Presperínová, generálna tajomníčka služobného úradu na Úrade priemyselného vlastníctva SR. „Človek keď niečo vyvíja, alebo vymyslí označenie, ktoré sa mu zdá krásne a preňho príznačné, príde do štádia, kedy sa mu registrácia a monopol na túto značku určite budú hodiť,“ uviedla Petra Presperínová.

Už pri prihlásení má napríklad prihlasovateľ ochrannej známky právo prednosti a odkedy je zaregistrovaná, má na ňu monopol, takže nik iný nemôže takú istú ochrannú známku využívať.

Duševné vlastníctvo sa stáva čoraz dôležitejším faktorom pre rozvoj ekonomiky a zlepšovanie inovačnej výkonnosti. Odvetvia, ktoré intenzívne využívajú duševné vlastníctvo, majú dnes o 46 percent vyššie mzdy v porovnaní s inými oblasťami a vytvárajú takmer tretinu pracovných miest v EÚ.

Ochrana priemyselného vlastníctva je agendou Úradu priemyselného vlastníctva (ÚPV) SR, ktorý sa zaoberá priemyselno-právnou ochranou – konkrétne ide o patenty, úžitkové vzory, ochranné známky, dizajny, chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia, a tiež topografiu polovodičov.

Ďalšou súčasťou duševného vlastníctva sú potom autorské práva, za tie však zodpovedá Ministerstvo kultúry SR. „ÚPV je jedným z ústredných orgánov štátnej správy, kde je absolútne najmenšia fluktuácia. Fungujú tam experti, ktorí sú na úrade od samotného začiatku a sú vzdelávaní úradom, aj zahraničnými inštitúciami,“ vysvetlila Petra Presperínová.

Vynálezca čaká, že ho niekto prekoná

Ako vlastne funguje registrácia patentu alebo ochrannej známky? Prvotné informácie možno získať priamo v informačnom centre ÚPV. Záujemcovia o registráciu patentu alebo ochrannej známky sa potom môžu obrátiť na patentového resp. známkového zástupcu, prípadne na advokáta. Špecialista im poskytne právne poradenstvo a spíše prihlášku vynálezu, úžitkového vzoru alebo prihlášku ochrannej známky na prihlasované označenie.

Technické riešenie v štádiu prihlášky je ešte len vynálezom. Odborníci na ÚPV SR potom posudzujú, či je „hodný“ patentovania, teda či ide o nové riešenie a či spĺňa všetky atribúty, ktoré naň kladie zákon.
„Skúmame prihlášku patentu z hľadiska novosti, priemyselnej využiteľnosti a z hľadiska vynálezcovského kroku. Novosť je však úplne zásadná. Pozrieme sa do všetkých existujúcich databáz, ktoré sa vedú o patentoch, porovnáme s nimi prihlasované riešenie a skúmame, či nie je zhodné s tým, čo už bolo vynájdené. Ak sa to v podstatných prvkoch zhoduje, musíme zvážiť, či je ponúkané technické riešenie naozaj nové,“ vysvetlila Petra Presperínová.

Potom ÚPV udelí vynálezu ochranu formou patentu – čo je listina, ktorou si autor vynálezu vytvorí monopol na dobu dvadsať rokov od podania prihlášky. Na dobu určitú preto, lebo po dvadsiatich rokoch je väčšina patentov prekonaných a ich ochrana už nie je aktuálna. „Nový patent sa zaregistruje, zverejní, no tým už vlastne poskytuje odrazový mostík pre ďalších, aby ho prekonávali. Vždy keď niekto niečo vytvorí, očakáva, že ho niekto prekoná, vylepší, prinesie niečo nové,“ doplnila Petra Presperínová.

Kontrolu nových patentov však robí nielen ÚPV, ale aj verejnosť. Patent je zverejnený vo vestníku a ktokoľvek môže upozorniť na to, že je napríklad veľmi podobný s jeho vynálezom. „Preto existuje dvojkroková kontrola, aby neboli prihlasované veci, ktoré už boli prihlásené, alebo tiež riešenia, ktoré nepredstavujú až také významné technické zlepšenie, aby potrebovali byť patentované,“ dodala Petra Presperínová.

Ochranná známka odlíši výrobok oproti konkurencii

A aký je rozdiel medzi patentom a ochrannou známkou? Patent je vždy technické riešenie. Oproti tomu je ochranná známka slovnou prípadne obrazovou definíciou, ktorá chráni výrobok alebo poskytované služby, aby neboli zameniteľné s tovarom alebo službami iného výrobcu. „Ochranná známka je na to, aby odlíšila tovar jedného výrobcu od iného výrobcu,“ vysvetlila Petra Presperínová.

Prípady, v ktorých dochádza k porušovaniu práv duševného vlastníctva, sú pomerne početné. V Banskej Bystrici pôsobí dokonca špecializovaný súd pre priemyselno-právnu ochranu. Šance, že majiteľ patentu či ochrannej známky obháji svoje práva, sú však vysoké – vďaka dobre nastavenej legislatíve, ale aj vysokej odbornej úrovni pracovníkov ÚPV či spomínaného príslušného súdu.

Slovensku v tejto oblasti významne pomáha spolupráca s európskymi partnermi, predovšetkým s Európskym patentovým úradom (European Patent Office, EPO) či s Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo (European Union Intellectual Property Office, EUIPO).

Práve v týchto dňoch je na návšteve SR výkonný riaditeľ EUIPO Christian Archambeua.

Umelá inteligencia: Predmet či autor patentu?

„S obidvomi organizáciami veľmi radi spolupracujeme, pretože nám jednak pomáhajú a jednak poskytujú granty na rozvoj našich aktivít. Vyrábajú edukačné programy, ktoré by sme sami pri našich možnostiach nedokázali vytvoriť, čím robia propagáciu predmetom priemyselného vlastníctva,“ povedala Petra Presperínová, generálna tajomníčka služobného úradu UPV v relácii Pohľad na oblohu.

Podľa jej slov dokáže EUIPO veľmi zrozumiteľne a názorne vysvetľovať otázky ochranných známok a duševného vlastníctva napríklad aj prostredníctvom inštruktážnych videí, ktoré sú k dispozícii aj v slovenčine.
Ďalšou stránkou pomoci európskych inštitúcií je skupina odborníkov zo súkromnej aj verejnej sféry pôsobiaca pod názvom Observatory, ktorá má za cieľ zabraňovať pirátstvu či zneužívaniu patentov a ochranných známok.

Ochrana patentov, vynálezov a duševného vlastníctva vo všeobecnosti podmieňuje ekonomický rozvoj, ktorý dnes preferuje odvetvia s vysokou pridanou hodnotou, a teda s vysokou mierou kreativity. Tento vývoj kopíruje aj samotná agenda Úradu priemyselného vlastníctva, ktorý musí mať špičkových odborníkov na všetky oblasti – vrátane nových odvetví, akými je napríklad rozvoj umelej inteligencie a ďalších nových fenoménov.

Ako pripomenula Petra Presperínová z ÚPV, v súčasnosti sa už konali na európskej úrovni podujatia zamerané na umelú inteligenciu a napríklad aj na otázku, či umelá inteligencia, ktorá je zaintegrovaná do prihlášky patentu, môže byť aj jeho prihlasovateľom, resp. do akej miery ním môže byť.