Aj keď v nasledujúcich októbrových dňoch bude panovať teplejšie počasie, nepôjde o typické babie leto. „Tlaková výš nebude nad strednou Európou, ale skôr na jej východe či juhovýchode. Bude k nám teda prúdiť od juhu alebo juhozápadu teplý vzduch a môže fúkať vietor, čo k babiemu letu až tak veľmi nepatrí. Cez babie leto by malo byť počasie pokojné a malo by aj ľuďom prinášať vnútorný pokoj,“ povedal klimatológ Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu v relácii Pohľad na oblohu na TABLET.TV.

Babie leto patrí k poveternostným javom, ktoré boli typické pre stredoeurópsku klímu, vplyvom klimatickej zmeny sa však stali vzácnejšími. Odborníci majú pre babie leto pomerne exaktnú definíciu.

„Malo by to byť počasie, ktoré sa vyskytuje prevažne na konci septembra, v októbri a niekedy aj na začiatku novembra. Malo by sa vyznačovať stabilným charakterom a ten by sa mal prejavovať aj tým, že by nemal fúkať vietor. To vyplýva z polohy stredu tlakovej výše, ktorá určuje charakter počasia – a ten by mal byť v priestore strednej Európy. Keď si zoberieme, ako dynamicky sa vyvíja počasie v priebehu celého roka 2019 a hlavne v posledných týždňoch, dosiahnuť, aby sa tlaková výš v týchto podmienkach stabilizovala, nie je také jednoduché,“ vysvetlil Pavol Faško.

V prvej dekáde októbra prišlo pomerne výrazné ochladenie, ktoré však netrvalo dlho a nešlo o  výnimočný jav. Vzhľadom na predpokladané teplé počasie v druhej polovici mesiaca je pravdepodobné, že sa október skončí ako mesiac s kladnou teplotnou odchýlkou. Potom bude podľa Pavla Faška zaujímavé sledovať počasie v posledných dvoch mesiacoch roka, pretože od toho bude závisieť, ako skončí rok 2019 ako celok – najmä s ohľadom na fakt, že posledných 5 rokov (2014 až 2018) bolo zároveň najteplejších päť rokov v histórii meraní globálnej teploty na Zemi. Je teda otázka, či sa aj rok 2019 zaradí do tejto série.

Napĺňajú sa čierne scenáre

Práve fakt, že posledných päť rokov bolo zároveň päť najteplejších v histórii meraní, potvrdzuje nielen, že sa klíma mení a atmosféra sa otepľuje, ale navodzuje odôvodnenú obavu, že sa vývoj vymyká doterajším predpokladom a napĺňajú sa čierne scenáre.

„Je to doslova znepokojujúce, pretože praktické dôsledky prežívame v jednotlivých obdobiach daného roka. V júni bolo počasie, ktoré je na začiatok leta v našich podmienkach doslova extrémne. A spomeňme si, ako bolo na konci februára, keď bolo zaznamenaných niekoľko celoslovenských rekordov teploty vzduchu. Zima sa skončila počasím, ktoré zodpovedá pokročilejšej jari. Prvá polovica jari bola tiež nadnormálne teplá a až na konci apríla a v máji sa striedali chladnejšie a teplejšie obdobia a našťastie začalo aj pršať,“ povedal v relácii Pohľad na oblohu Pavol Faško.

Práve miernejšie zimy v porovnaní s minulosťou patria k najzreteľnejším prejavom klimatickej zmeny. Môžu sa ešte vyskytovať zimy, ktoré aspoň na pohľad pripomínajú zimnú idylu, na akú sme zvyknutí – tým, že sú bohaté na sneh. Príkladom bola zima 2012/2013, ktorá bola teplotne normálna, ale na juhozápade Slovenska a v Bratislave priniesla veľmi veľa snehu. Tuhá zima – ako bola v roku 1962/63 alebo 1984/85 sa však už nemusí vôbec vyskytnúť.

Teplé zimy vedú k teplým letám

„Tuhé zimy ako celok, keď bola celá zima mrazivá od decembra až do februára, to sa už teraz nedeje. Vyskytujú sa aj v súčasnosti mrazivé obdobia, ale sú krátke. Takmer všetky zimy sú dnes už nadnormálne teplé. Preto sú podmienky otepľovania európskej pevniny na jar také, aké sú, pretože na konci zimy väčšinou chýba snehová pokrývka. Práve výskyt snehovej pokrývky bol jednak zdrojom vlahy, ale zároveň prostriedok na to, aby sa otepľujúce efekty, ktoré sa na jar prejavujú, keď k nám začne prúdiť teplejší vzduch, neprejavovali tak výrazne ako v súčasnosti,“ uviedol Pavol Faško.

Teplejšie zimy sú teda predpokladom, aby sa už začiatok tzv. teplého alebo vegetačného polroka (apríl – september) odohrával v mimoriadne teplom a často aj suchom počasí, ktoré potom predznamená vývoj v ďalších mesiacoch.

„To už nie je signál, to je zmena klímy v praxi!“ tvrdí Pavol Faško. „Signály boli v predchádzajúcich desaťročiach a toto už sú zmeny, ktoré sa prejavujú veľmi výrazne. Napríklad tak, že sa dlhodobé úhrny zrážok v jednotlivých mesiacoch zmenili natoľko, že ročný režim zrážok je u nás úplne iný, ako bol napríklad pred tridsiatimi rokmi.“

Pre Slovensko bolo napríklad typické, že dlhodobé mesačné úhrny zrážok boli najvyššie práve na vrchole leta, v Bratislave na Kolibe v rokoch 1991 – 2019 však bol najvyšší úhrn zrážok v septembri.

Medardova kvapka? Tiež minulosť

Klimatická zmena tak napríklad potlačila okrem babieho leta aj výskyt tzv. Medardovej kvapky. „Ona sa z praktického života naozaj vytratila,“ povedal Pavol Faško o známej pranostike. „Teraz sa takéto poveternostné situácie v júni takmer nevyskytujú. Ak v júni prší, ide skôr o búrky a býva už horúco, čo v minulosti nebývalo. Začiatok leta bol vlhkejší, oblačnejší a horúco bolo až cez prázdniny. A boli aj obdobia, keď bolo sucho, ale tie obdobia boli krátke a nie ako teraz, že je sucho takmer celé leto.“

Nerovnomerné rozloženie zrážok v čase a priestore najmä v teplejšom tzv. vegetačnom polroku je typickým prejavom klimatickej zmeny. Verejnosť si už privykla na javy, keď na jednom mieste panuje sucho a hneď vedľa sa vyskytujú intenzívne lokálne zrážky a prívalové povodne, dokonca aj opakovane.

„Keby sme si povedali, že nemusíme nič robiť, bol by to veľmi zlý odkaz pre našich nasledovníkov a postavili by sme pred nich veľmi ťažkú úlohu. Tá ich úloha bude ťažká tak či tak, ale našou povinnosťou je, aby sme sa snažili v súčasnosti problém riešiť. Hoci aj my už začíname neskoro. Ale postaviť sa k tomu tak, že sa nič nedeje a nič nemusíme robiť, to je úplne scestný prístup,“ povedal klimatológ Pavol Faško v relácii Pohľad na oblohu na TABLET.TV.