Je oveľa pravdepodobnejšie, že ešte zažijeme nejakú snehovú kalamitu, ako to, že zažijeme studenú zimu. V relácii Pohľad na oblohu na TABLET.TV to uviedol klimatológ Pavel Matejovič.

„Sneh padá pri teplotách okolo 0 stupňov, teda nemusí prísť veľmi silný mráz. Čím je vzduch teplejší, tým viac sa správa ako špongia a môže absorbovať viac vlhkosti. Ak sa potom vytvoria vhodné podmienky, vypadáva viac atmosférických zrážok – a pri teplotách okolo nuly a pod nulou je to vo forme sneženia,“ povedal Pavel Matejovič.

Príkladom, že na sneh môžu byť bohaté aj južnejšie položené lokality, je rekord maximálnej výšky snehovej pokrývky vytvorenej za 24 hodín. Jeho držiteľom je prekvapivo talianske mestečko Capracotta v Apeninskom pohorí severovýchodne od Neapola. Toto známe lyžiarske stredisko leží v nadmorskej výške 1400 metrov a 5. marca 2015 tam napadlo za 24 hodín až 256 centimetrov snehu. Vo vyšších nadmorských výškach to mohlo byť ešte viac, pričom v silnom vetre vznikli trojmetrové záveje a zasypali domy až do výšky 3. poschodia.

Podľa Matejoviča aj pre sneženie na Slovensku – a najmä v oblasti nížin na juhozápade krajiny – sú rozhodujúcim faktorom tlakové níže nad Stredomorím. Ak ku nám prenikne studený vzduch zo severu a stretne sa s týmto teplejším a vlhkým vzduchom, môže napadnúť veľmi veľa snehu v krátkom čase.

O zime rozhoduje polárny vír, vortex

Pre charakter zimy je dôležitý takzvaný polárny vortex, teda vír, ktorý sa vytvára vo vyšších vrstvách ovzdušia vo výške 10 až 15 kilometrov v oblasti severného pólu. Ide o rozsiahlu tlakovú níž, ktorá je zvlášť výrazná v zime. Od toho, nakoľko je polárny vortex vyvinutý a kompaktný, závisí potom, aký charakter má prúdenie vzduchu.

„Niekedy je vortex celú zimu výrazný, inokedy sú zimy, keď je deformovaný,“ vysvetľuje  Matejovič. „Pri pohľade na mapu vidíme, či sú prúdnice rozložené podľa poludníkov alebo rovnobežiek. Ak je to podľa rovnobežiek, prevláda tzv. zonálne prúdenie zo západu na východ, ak podľa poludníkov, ide o tzv. meridionálne prúdenie zo severu na juh.“

Aj v minulosti sa po celé roky alebo i desaťročia vyskytovali miernejšie zimy, keď prevládalo zonálne prúdenie – a potom zasa zimy, keď prevládalo meridionálne prúdenie. V takomto prípade sa polárny vortex naruší a vytvoria sa podmienky pre to, aby z polárnej oblasti prenikol veľmi studený vzduch.

„Túto zimu k takej situácii vôbec neprišlo,“ dodal Pavel Matejovič. V súčasnosti sa celkovo vyskytujú zimy väčšinou teplotne normálne alebo nadnormálne – teda studené zimy už takmer vymizli, čo je však spôsobené nielen zmenami v prúdení vzduchu, ale hlavne zvyšovaním jeho globálnej teploty.

Keď ešte zamŕzal Dunaj...

„Dnes aj keď sa zmení cirkulácia, trvá to len krátky čas, pretože studeného vzduchu nie je toľko ako v minulosti. Bazény studeného vzduchu nie sú také výrazné a rozsiahle, nie je potenciál na to, aby zimné počasie vydržalo viac než mesiac. V minulosti studené počasie trvalo od decembra do februára,“ povedal klimatológ.

Priam „ukážkovo“ studená bola napríklad zima v rokoch 1962/63, keď zamrzol Dunaj od Viedne až po Čierne more. Tuhé zimy sa vyskytli aj v rokoch 1984/85, a tiež 1986/87 – známa kalamita postihla Bratislavu v januári 1987. Studená bola aj zima 1995/96, keď sa aj na západe Slovenska – s krátkou prestávkou okolo Vianoc – udržalo chladné počasie so snehovou pokrývkou od novembra do februára.

Posledná studená zima bola 2002/2003. Aj potom sa vyskytli zimy, ktoré mali zápornú odchýlku od dlhodobého priemeru, hoci sa nedajú kvalifikovať ako studené. Ide napríklad o zimu 2016/2017, s ktorou sa spája veľmi výrazný vpád arktického pevninského vzduchu od severovýchodu v januári 2017. Na Slovensku vtedy počas nocí klesala teplota na mínus 30, na niektorých miestach dokonca na mínus 35 stupňov.

Odvtedy – teda už tri roky – sa takéto výrazné ochladenie na Slovensku nevyskytlo. Skôr či neskôr sa však môže zopakovať znovu. „Ak sa vytvoria vhodné cirkulačné podmienky, môže k nám preniknúť veľmi studený arktický vzduch zo Sibíri aj v budúcnosti. Skôr to ale budú epizodické situácie,“ tvrdí Pavel Matejovič.

Mimoriadne teplá zima 2019/2020

Zima 2019/2020 by mala podľa predbežných odhadov skončiť medzi najteplejšími v histórii meteorologických meraní a február bude takisto patriť k najteplejším mesiacom.

„Január bol globálne najteplejším januárom v histórii meteorologických meraní a najmä v eurázijskej časti kontinentu je to veľmi výrazné,“ uviedol Matejovič. Aj vzhľadom na to k nám studený pevninský vzduch, laicky povedané, nemal odkiaľ prísť.

Túto zimu na Slovensko väčšinou prenikal striedavo teplejší alebo chladnejší vzduch sponad Atlantického oceánu. V tomto prípade aj studený vzduch z oblasti Severného ľadového oceánu musí prejsť ponad teplejší Atlantik, kde sa jeho spodné vrstvy zohrejú – preto v nižších polohách pri takomto počasí prší a sneží viac-menej len na horách. Aj to je dôvod, prečo túto zimu ostali nížiny prakticky bez snehu.

 „Navyše keď je v zemskej atmosfére naakumulované väčšie množstvo tepla, tým sa vytvárajú vhodnejšie podmienky na vznik dynamických atmosférických procesov. Preto boli také mimoriadne hlboké tlakové níže v oblasti Atlantiku sprevádzané silným vetrom s ničivými účinkami,“ povedal v relácii Pohľad na oblohu na TABLET.TV klimatológ Pavel Matejovič.