KLIMATOLÓG: Tuhá a dlhá zima už tento rok nebude
PREHRAŤ

KLIMATOLÓG: Tuhá a dlhá zima už tento rok nebude

Tuhé zimy, na aké si mnohí pamätajú zo 60. alebo 80. rokov, sa už s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú opakovať. Ani tohtoročná zima nebude mať takýto charakter.

V relácii Pohľad na oblohu na TABLET.TV to povedal klimatológ a literárny historik Pavel Matejovič.

V minulosti sa bežne vyskytovali zimy, keď pretrvávalo studené počasie so snežením od novembra resp. decembra až do začiatku jari. Navyše všetky tri zimné mesiace, teda december, január aj február boli veľmi studené. „To je už nepravdepodobné, lebo na severnej hemisfére nie sú vytvorené podmienky pre to, aby sa takáto zima celé tri mesiace udržala. Ani táto zima už taká nemôže byť, pretože očakávame oteplenie, prípadne sa môžu striedať chladnejšie a teplé obdobia, ale je veľmi málo pravdepodobné, že by bol december mimoriadne studený. Ani zima ako celok sa potom nemôže vyrovnať tým studeným, je to takmer vylúčené,“ uviedol v relácii klimatológ.

Pavel Matejovič v minulosti pôsobil 15 rokov v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, venuje sa však aj literárnej histórii a dejiny slovenskej literatúry prednáša na Trnavskej univerzite. Napokon motív počasia sa v literárnych dielach vyskytuje často a býva aj predmetom rozhovorov medzi ľuďmi.

Kto vymyslel biele Vianoce?

Okrem iného aj umelecké diela formovali tradíciu bielej zimy a bielych Vianoc ako ideálu, po ktorom väčšina spoločnosti túži. Stačí spomenúť zasnežené romantické krajinky českého maliara Josefa Ladu (1847-1904). Práve druhá polovica 19. storočia, teda obdobie, v ktorom Lada vyrastal, sa vyznačovalo tuhými zimami. Vnímanie Vianoc potom podľa Matejoviča súvisí s romantizmom a s 19. storočím, keď sa začala objavovať predstava vianočnej idyly. „Vtedy sa objavil aj vianočný stromček a celková predstava, ako majú Vianoce vyzerať – a táto predstava sa stala súčasťou nášho kultúrneho prostredia,“ doplnil Matejovič.

Samozrejme, v rámci Slovenska sú veľké rozdiely v počasí medzi horskými a nížinnými oblasťami. „Na juhozápade Slovenska to štatisticky vychádza tak, že sú Vianoce biele len v 30 percentách prípadov, teda je pravdepodobnosť až 70 percent, že sneh nie je. Naopak v horských oblastiach čím ideme vyššie, tým sa pravdepodobnosť bielych Vianoc zvyšuje. Na severe Slovenska a v oblastiach nad 1000 metrov nad morom je to 90-percentná pravdepodobnosť, v Oravskej Lesnej alebo na Štrbskom Plese až 99-percentná. Tam sa za 30 rokov stalo len raz, že nemali biele Vianoce,“ povedal Pavel Matejovič.

Vianočné oteplenie

Navyše sa stáva, že aj keď už v novembri alebo decembri nastúpi zimné počasie, práve vo vianočnom období dochádza k otepleniu a k odmäku. Túto skúsenosť, samozrejme len intuitívne, odráža známe ľudové príslovie o Kataríne na ľade a Vianociach na blate.

Meteorológovia majú pre tento jav pomenovanie „vianočné oteplenie“ a vedia ho aj vysvetliť: Na začiatku zimy pretrváva teplotný kontrast  medzi Atlantickým oceánom, ktorý chladne pomalšie než pevnina, teda aj oceánsky vzduch je teplejší, než kontinentálny. Ak práve tento teplejší vzduch z Atlantiku prúdi do Európy, môže spôsobiť prechodné oteplenie a prekaziť bielu vianočnú idylu.

„Studený vzduch v zime k nám môže prísť od severozápadu až po juhovýchod. Môže prísť z oblasti Arktídy a Severného ľadového oceánu. Ak prúdi odtiaľto, musí prejsť aj ponad teplejšie moria, kde sa v prízemných vrstvách ohreje a v nižších polohách už neprinesie také výrazné ochladenie ako vo vyšších. Ak vzduch prenikne zo severnej Škandinávie, z oblasti severného Ruska alebo všeobecne od východu, je oveľa chladnejší aj v nižších polohách. Prechádza totiž cez pevninu a neohreje sa, teda si aj v prízemnej vrstve zachováva svoje pôvodné vlastnosti,“ vysvetlil klimatológ.

Pri takomto type počasia môžu aj v nížinách klesnúť teploty pod –20 stupňov, alebo vzácne aj pod –30. Naposledy zažilo Slovensko takéto obdobie silných mrazov v januári 2017. Vo všeobecnosti pri chladnom počasí klesajú nočné teploty najnižšie vtedy, keď je jasno, utíši sa vietor a nechýba ani snehová pokrývka, ktorá zosilňuje vyžarovanie tepla zo zemského povrchu.

Nostalgia za obdobím, ktoré mizne

Pavel Matejovič je autorom knihy Zima A. D. 1500-2010, História a podoby zím v Európe a na Slovensku. Z nej sa čitateľ môže dozvedieť práve o podobe zimného obdobia v minulosti, ktorú si dnes ťažko predstaviť.

Posledným obdobím, keď sa častejšie vyskytovali tuhé zimy, bol práve záver spomínaného 19. storočia. Nečakane, po niekoľkých rokoch s teplejšími „oceánskymi“ zimami, prišlo studené počasie aj v roku 1928/29. Práve z tejto zimy pochádza dosiaľ neprekonaný rekord najnižšej teploty nameranej na Slovensku – vo Vígľaši-Pstruši neďaleko Zvolena vtedy zaznamenali mráz mínus 41 stupňov.

Tuhé boli za sebou aj tri zimy v rokoch 1939-1943, čo do značnej miery ovplyvnilo priebeh II. svetovej vojny a prispelo k porážke nemeckých vojsk na území Sovietskeho zväzu.

Napokon bol takýmto obdobím studených zím začiatok 60. rokov. Napríklad v januári 1963 zamrzol Dunaj od Viedne až k Čiernemu moru. „Táto zima akoby symbolicky ukončila obdobie studených zím. Preto som aj napísal túto knihu, pretože je to nostalgia za ročným obdobím, ktoré, ako keby sa strácalo. Nechcem tým povedať, že sa vytratí úplne a že už nebudeme mať zimy, sneh ani mrazy. Ale tuhé zimy patria minulosti,“ dodal Pavel Matejovič.

Uhoľné prázdniny a kalamita

Mnohí si tiež spomenú na prudké ochladenie na nový rok 1979, ktoré školákom prinieslo trojtýždňové uhoľné prázdniny. Posledné studené zimy potom nastali v rokoch 1984/85 a 1986/87. Práve na 11. január 1987 sa viaže spomienka na kalamitu v Bratislave, ktorá ochromila dopravu v hlavnom meste aj vo veľkej časti Slovenska. Zima s výraznou zápornou teplotnou odchýlkou bola aj v rokoch 1995/96, keď i na juhozápade Slovenska pretrvávalo zimné počasie od novembra do marca – s krátkou prestávkou spôsobenou práve spomínaným vianočným oteplením.

Od 90. rokov sa však čoraz častejšie vyskytujú zimy teplé, alebo „normálne“, teda teplotami zodpovedajúce dlhodobému priemeru. Samozrejme, kratšie obdobia so silnými mrazmi ako začiatkom roku 2017 sa podľa Pavla Matejoviča môžu opakovať. Rovnako sa môžu vyskytnúť aj situácie, keď napadne veľmi veľa snehu.

Či bude sneh počas tohtoročných Vianoc, je ešte priskoro predpovedať. „Posledné biele Vianoce na celom území Slovenska boli v roku 2002. Odvtedy bol sneh na Vianoce, ale nikdy nie všade,“ doplnil klimatológ Pavel Matejovič.

Stiahnite si našu aplikáciu a sledujte TABLET.TV vo svojom tablete alebo telefóne

Tablet TV Android Android Tablet TV iOS iPhone/iPad